Buďte ako deti


Aj dnes sa s vami chcem podeliť o jednu milú príhodu, ktorá sa mi stala na hodine náboženskej výchovy v druhom ročníku. Témou hodiny bola rajská záhrada, Adam a Eva a prvotné pokušenie od diabla v podobe hada.

Deťom som porozprával, ako to bolo s rajskou záhradou a čo bolo úlohou Adama a Evy. Mohli robiť čo len chceli, okrem ochutnania ovocia zo stromu poznania dobra a zla. Všetko vyzeralo byť krásne, až kým neprišlo pokušenie nasledované prvotným hriechom.

Po tomto vysvetlení som sa pýtal žiakov, ako by sa zachovali oni, keby boli na mieste Adama a Evy. Zborovo mi všetci odpovedali, že oni by sa nedali oklamať a poslúchli by Pána Boha. Uvádzam niekoľko zaujímavých názorov, ktoré sa zrodili v detských hlavách:

Mário: „Ja by som hadovi povedal, nech si to ovocie zo stromu ochutná ako prvý.“

Julka: „Ja by som išla za Pánom Bohom, vypýtala by som si lopatu a hada by som vyhodila za bránu.“

Ninka: „Išla by som za Pánom Bohom a povedala by som mu, nech s tým hadom niečo urobí.“

Nikolka mi povedala krásne jednoduchý, hoci duchovne veľmi hlboký názor: „Ja by som od hada utiekla, išla by som za Pánom Bohom a všetko by som mu povedala.“

V čom je tá hĺbka? Dieťa je malé a slabé. Vie, že samé si v ťažkej situácii nepomôže. Preto sa prirodzene obracia so žiadosťou o pomoc na niekoho staršieho, silnejšieho, múdrejšieho. V našom prípade je to Boh.

Krásne však je, že je to platné aj pre nás. My sme predsa Božie deti. V čase pokušenia sa nemôžeme spoliehať len na svoje sily. Tie bývajú veľmi obmedzené. Dôležité je opustiť pokušenie – odísť z takého miesta, spoločnosti, zatvoriť webovú stránku či vypnúť televízor. Potom prichádza druhý krok – dôvera v Božiu pomoc. Utiekame sa pod Božiu ochranu. „Pane Bože, pomôž mi, prosím, lebo na mňa prichádza pokušenie!“

Jednoduché a čisté detské srdcia sú často schopné väčšieho duchovného prežívania ako tie naše zahltené starosťami a zraneniami. Veď aj sám Pán Ježiš hovorí: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 18, 3).

A preto, tak ako sú dospelí vzorom pre deti pri plnení si svetských povinností, nech sú nám deti inšpiráciou k jednoduchosti v prežívaní viery.

Martin Surový, 5. ročník